Články
Čo robiť, keď sa nechce?
Nestrácajte motiváciu. Niekoho so tento článok vôbec netýka, behanie ho totiž baví a už si svoj život bez pravidelne nabehaných kilometrov nedokáže vôbec predstaviť. A to je veľmi správne. Na druhú stranu sú takí, ktorí síce začali behať, ale po týždni či dvoch už do behania nemajú chuť. Musia sa veľmi premáhať k obutiu bežeckých topánok a hľadajú všelijaké zámienky a výhovorky, aby v ten deň nemuseli vybehnúť vôbec.
Ak ste toto na sebe nikdy nepozorovali, môžete byť jedine radi. Avšak sa to niekedy stáva aj skúseným a ostrieľaným bežcom. Je to proste v hlave hlboko zavŕtané – „čo by sa stalo, keby som dnes netrénoval, predsa vôbec nič …“ Ak niečo podobné zažívate a vaša najväčšie nočná mora je tá, že si obujete topánky a musíte vyjsť von z domových dverí, mali by ste s tým niečo robiť.
Budete sa možno diviť, ale najúčinnejšie v takých momentoch je, keď si okamžite obujete topánky, vezmete si oblečenie a vyjdete von z dverí. V 90 percentách sa po pár minútach behu budete cítiť o veľa lepšie, razom zabudnete na vašu náladu tesne pred behaním, kedy ste ešte v byte na pohovke vykonávali vedeckú analýzu, vybehnúť či nevybehnúť. Naozaj to funguje, budete veľmi prekvapení.
A aby sa vám to nestávalo príliš často, skúste si ten pocit zapamätať, zafixujte si ho a pri podobných chvíľach si ho ihneď vybavíte a uvedomíte si, že keď vybehnete, hneď zabudnete na starosti, odbúrate zbytočný stres z celého dňa a bude vám jednoducho fajn .
Tiež je užitočné, keď si zavediete nejaký „režim dňa“. Nemusíte si do neho písať všetky činnosti, ktoré chcete v ten deň vykonať, to je asi blbosť, ale presne si vyhradíte čas na behanie. Pár dní po sebe behajte v tú istú hodinu, „vryje“ sa vám do podvedomia, vybudujete si určitý systém a potom to budete brať ako samozrejmosť. Ani vás nenapadne polemizovať nad tým, či tých 45 minút bežať alebo nie, či na behanie máte čas, alebo nie.
Ak ste ranné vtáča, určite uvítate ranné behanie. To je pre behanie takmer najideálnejšie doba. Ak ranné vstávanie v láske moc nemáte, vybehnite hneď po práci, snažte sa to popoludnie neodkladať pretože by sa vám potom nemuselo chcieť.
Ďalšia z možností, ako sa udržať motivovaný, je behať ešte s niekým. Ak budete behať v páre, určite sa nestane, že si poviete: „Ja na to dnes kašlem!“, Pretože ten druhý na vás spolieha a vy na neho tiež. Nenecháte svojho parťáka predsa v štichu. Alebo inak. Na rande by ste sa tiež museli nútiť a prehovárať, a potom na neho vôbec neprísť? Veď behanie je také randenie, mnohokrát individuálny rozhovor s prírodou a niekedy aj v páre. Navyše sa pri behaní môžete rozprávať (v aeróbnom pásme to nie je žiadny problém, snažte sa pri vašich tréningoch (začiatočníci) udržiavať také tempo, aby ste mohli v pokoji hovoriť plynulo celé vety, nemyslím len útržkovité slová). Toto rozprávanie môže splniť ak nie ešte väčší účel, ako rozprávanie pri káve niekde v kaviarni alebo v piatok na poháriku. Nie je lepšie po presedenom týždni v práci namiesto presedeného piatkového večera radšej vybehnúť a urobiť niečo pre svoje zdravie? Váš spoločenský život vôbec trpieť nemusí!
Časom by sa vám malo chcieť behať vždy. Spoznáte ten okamih, kedy už vôbec nebudete váhať, či v ten deň behať či nie, či je pekne alebo prší.
Dobrá motivácia by mala tiež spočívať v stanovení nejakého cieľa. Napríklad schudnúť o 5 kg alebo ubehnúť za dobrý čas nejaký závod.
Ak je zakorenená vaša nechuť k behaniu inde a stojí vás to premáhanie a veľa energie a viete, že to nemá cenu, skúste proste iný šport. Cyklistika, plávanie alebo jazda na kolieskových korčuliach je predsa tiež riešením.
Ak sa vám chce behať, ale necítite sa dobre (nádcha, kašeľ, veľká únava), dajte sa 3 – 4 dni pohov a začnite, až keď vám bude zase dobre.
Držíme palce.
