0
home
 Články
Blog

Rekordman z Trenčína

Verili by ste tomu, že človek dokáže bežať aj viac ako 24 hodín v kuse? Určite ste už o fenoméne ultra behov neraz čítali či dokonca videli nejeden filmový dokument a niektorí z Vás sa ultra behov dokonca aj zúčastňujú. Nasledujúci rozhovor bude venovaný práve behom na dlhé vzdialenosti, behom ktoré sa začínajú po prekonaní maratónskej trate a prevedie Vás ním rodák z Trenčína, ktorý len dva týždne dozadu, odbehol svoj doterajší osobný rekord a stal sa tak slovenským víťazom v behu na 12 hodín v Británii. Jeho meno, ako už iste tušíte, je Michal Masník a paradoxom je, že v minulosti sa behom dlhším ako je 100 m skôr vyhýbal ako by im holdoval. Keďže Michal žije už dlhšiu dobu v Londýne, dozviete sa čo to aj o jeho živote tam, ako aj o tom kde napríklad rád behá keď je na rodnom Slovensku, o tom ako sa pripravuje na náročné závody, alebo napríklad o tom ako prežíval svoje veľké úspechy v rámci ultra maratónov. Veríme tomu, že nasledujúce riadky nejednému z Vás zoberú dych a po ich prečítaní si okamžite obujete svoje bežecké topánky a vyrazíte do prírody. Prajeme príjemné čítanie!
 
TOPRUN.sk: Na úvod by sme sa radi tradične opýtali kde si sa narodil a kde momentálne žiješ?
 
Narodil som sa v Trenčíne a takmer desiatym rokom žijem v Londýne.
 
TOPRUN.sk: Keďže sme si o tebe zistili viac informácií vieme, že beh nebol tvoj obľúbený šport odjakživa. Prezradíš nám akým športom si sa v minulosti venoval?
 
Beh nebol vôbec môj obľúbený šport! Na strednej škole som sa zásadne snažil vyhýbať vtedajším 12 minútovkám a vždy som radšej volil šprint na 100 m, aby bolo rýchlo po tom. Moji rodičia plánovali zo mňa vychovať hokejistu a myslím, že niekedy od 4 rokov som začínal na ľade v prípravke Dukly Trenčín. V dvanástich rokoch som si však nešťastne zlomil na dovolenke v Chorvátsku na dvoch miestach ľavý členok a na rady doktorov sa rodičia rozhodli aby som v tom nepokračoval. Dlho mi to však nevydržalo, o pár rokov neskôr som sa začal venovať bojovým umeniam a hudbe (konkrétne hre na bicích), ktorej sa venujem v Londýne dodnes. 
 
TOPRUN.sk: Kedy a ako si sa prvýkrát dostal do kontaktu s behom a čo ťa na ňom najviac očarilo?
 

Behaniu som sa ako teenager venoval len veľmi sporadicky,  nemal som ho príliš rád a maximálne som vybiehal možno tak na 30 minút v letných mesiacoch pre zlepšenie kondície. Všetko sa však zmenilo v roku 2010 a priviedla ma k tomu hudba, respektíve naša vlastná kapela The Glass Hearts. Naše kapelné skúšky pred štúdiovou prácou, alebo pred koncertami trvali väčšinou cez 3 hodiny a aby som bol schopný udýchať prevažne rýchle tempá našej tvorby, potreboval som nejako zlepšiť aj svoju kondíciu. Kapela ma tlačila do behania, tak som začal krátkymi 15-20 minútovými výklusmi v lokálnom parku.

Dodnes neviem vysvetliť ako je to možné, ale behom asi troch mesiacov sa z mojej neobľúbenej činnosti stala moja nová závislosť. Zistil som čo som predtým o sebe nikdy nevedel a to, že moje telo sa dokáže celkom dobre vysporadiať s dlhšími vzdialenosťami. Po prvom polroku som si jedného dňa o štvrtej ráno zo zvedavosti privstal a  zabehol svojich prvých 50 km, len tak v kruhoch okolo sídliska. Trvalo mi to vtedy necelých 5 hodín a zmenilo to úplne všetko.

TOPRUN.sk: Boli tvoje bežecké začiatky ťažké alebo si sa príliš netrápil a máš dar od prírody?
 
Pokiaľ myslíš začiatky ako keď som znova po rokoch začal behávať tu v Londýne, tak si veľmi dobre spomínam na svoj prvý výbeh. Bola to skôr komédia než beh, v našom lokálnom parku. Po dvoch kilometroch som sa musel zastaviť, vydýchať, chvíľu kráčať kým som sa znova dal dohromady a nejako doklusať ešte jeden alebo dva kilometre domov. Presne si pamätám na to miesto a vždy sa usmejem keď bežím okolo. Nemyslím si, že mám dar od prírody. Mám síce silné srdce a veľmi odolný žalúdok (nikdy mi nebýva zle pri dlhých závodoch), takže nejaký predpoklad tam asi je, ale všetko je to tvrdý tréning a hlavne pevná mysleľ. 
 
TOPRUN.sk: Aký beh uprednostňuješ? Cestný alebo trail-ový? 
 
Behám rád v akomkoľvek prostredí, teda snáď okrem bežeckého pásu. Čo sa však týka závodenia a mojich najbližších cieľov, tak určite cestný alebo na dráhe.Tomu je väčšinou prispôsobený aj môj tréning.
 
TOPRUN.sk: Keby si si mohol vybrať ideálne počasie pre beh aké by to bolo?
 
Okolo 15 stupňov Celzia, bez priameho slnka, dažďa a vetra. To je však z ríše snov a väčšinou mi tu v Londýne buď prší, fúka alebo oboje naraz.
 
TOPRUN.sk: Čo bežecká obuv? Máš svoju obľúbenú značku, prípadne rovno konkrétny model?
 
Áno, používam cestné modely Asics Nimbus a Asics Cumulus. Posledný 12 hodinový závod som bežal v Cumulus 17 a s najväčšou pravdepodobnosťou tento model použijem aj na najbližšom 24 hodinovom závode, keďže som s ním veľmi spokojný.
 
TOPRUN.sk: Ako vyzerá tvoj tréning pred závodom? Riadiš sa tréningovým plánom alebo sa skôr prispôsobuješ potrebám svojho tela?
 
V podstate pred každým závodom vždy trochu inak. Jadro je síce takmer nemenné, ale stále skúšam nové veci, radím sa so skúsenými bežcami, čo majú medzinárodné výsledky na ultra scéne a systematicky selektujem, čo ma pozitívny vplyv na moju výkonnosť a čo nie. Neverím na žiadny univerzálny plán, ktorý sedí každému, a že práve ten je najlepší. Keby to bolo také jednoduché, kdekto by dokázal atakovať rekordy. Trénujem celoročne, ale pred každým závodom mám 12 – 13 týždňovú intenzívnu prípravu navrhnutú priamo na ten konkrétny závod, v ktorej je to okrem iného zmes dlhších pomalších výbehov, schodov, kopcov, závaží, back to back behov, fartlekov a neskôr nejakých tempových behov. Čo sa  týka týždenných kilometrov, čo často vidím ako populárnu tému kde si veľa ľudí masíruje svoje egá, držím ich v príprave medzi 160 – 180 a postupne uberám. Skúšal som trénovať aj na 300 km týždenne, ale neprinášalo mi to už žiadne pozorovateľné zlepšenie (okrem toho že som bol stále unavený), takže o tomto to nie je. Najlepší žijúci ultra bežec všetkých čias, Grék Yiannis Kouros, je známy tým, že jeho tréning nepresahuje 11 km, čiže tie týždenné kilometre treba brať s rezervou, podľa potreby a nie ako nejaký bežecký grál. Verím, že rozhoduje kvalita a kladenie dôrazu na to, čo u daného bežca prináša výsledky.
 
TOPRUN.sk: Máš trénera, alebo sa o svoju prípravu staráš sám?
 
Nemám stáleho trénera. Svoj tréning konzultujem so skvelým slovenským ultra bežcom Slávom Lindvaiom a tu v Londýne s britskou ikonou ultra behu Williamom Sichelom.
 
TOPRUN.sk: Aká je tvoja obľúbená bežecká lokalita na Slovensku a obľúbená bežecká lokalita vo svete?
 
Na Slovensku nemám odbehané takmer nič. Keď som v Trenčíne, tak behávam na Brezine a na hrádzi a to je asi všetko. Londýn a okolie mam naopak prebehané celkom slušne – od parkov, pozdĺž Temže až po periférie, kde veľa ľudí nechodí.
 
TOPRUN.sk: Možno si nevedieš záznamy, ale väčšina bežcov áno. Vieš nám povedať aký je tvoj najlepší čas na 1 km, 5 km, 10 km, polmaratón a maratón?
 
Tak to úprimne netuším. Ako snáď každý v začiatkoch sa chce dostať pod 20 min na 5km, a podobne, a to občas v tréningu v pohode bežím, ale aké sú moje maximá na doraz som neskúšal. Maratónovú vzdialenosť behávam v tréningu v pohode za 3 hodiny, aký by som mal caš keby to bolo na doraz a trénoval by som priamo na to, to neviem. Svetový rekord na 24 hodín je v tempe zhruba 4:45 min/km takže z tohto pohľadu si nemyslím, že je pre mňa úplne rozhodujúce aké je moje maximum na tak krátkych vzdialenostiach. Lepším ukazovateľom je pre mňa 100 km alebo 12 hodín. Trojkové priemerné tempo je pri závodoch nad 12 hodín absolútne nereálne.
 
TOPRUN.sk: V tvojom prípade by sme sa mohli rovno spýtať na nejaké časy čo sa týka ultra behov, no radšej sa spýtame aké sú tvoje najväčšie úspechy v tejto oblasti? 
 
Môj prvý ultra závod v roku 2014 bol rovno 24 hodinový Sri Chinmoy závod na dráhe v Londýnskom Tooting Bec. Dobehol som celkovo štvrtý, víťaz kategórie M23 (23-34 rokov), s výsledkom 205,731 km. V roku 2015 som mal na tom istom závode našliapnuté už na omnoho lepši výsledok – na 100 míľovej hranici som bol niečo málo nad 16 hodín a závod viedol, no nakoniec som ho pre obnovené zranenie slabín musel po 18-tich hodinách vzdať. Na 12 hodinovke je zatiaľ moje osobné maximum 134,510 km, s ktorým som pred dvoma týždňami vyhral ako prvý Slovák závod na dráhe v Anglickom meste Crawley.
 
TOPRUN.sk: Ako si sa k ultra behom vlastne dostal a čo ťa k nim viedlo?
 
Zvedavosť kde mám svoj limit po prvej odbehnutej 50-tke. Začal som sa aktívne zaujímať o to aké typy dlhých závodov sa behávajú a o ľudi, ktorí na nich držia rekordy. Nevyhnutne som narazil na bežca menom Yiannis Kouros, ktorý drží cez 150 svetových rekordov a po pozretí jeho dokumentu s názvom ‘Forever Running’ (ktorý by každý bežec čo sa zaujíma o ultra mal mať povinne pozretý, som tomu úplne podľahol.
 
TOPRUN.sk: Čo sa ti pri behu dlhšom ako 50 km odohráva v hlave? Nad čím najčastejšie premýšľaš?
 
Behy dlhšie ako 50 km sú u mňa dnes už len závody. V tréningu už dlhšie vzdialenosti ako zhruba 40 km nebehám, nevidím na to dôvod. Keď už ale závodím, tak sa snažím od prvého až do posledného kilometra plne sústrediť na daný okamih. Ideálne je keď sa mi podarí priblížiť do stavu kedy som akoby oddelený od svojho fyzického ja a predstavujem si svoje telo ako nástroj alebo stroj, ktorý beží predo mnou, a na ktorý len dohliadam aby fungoval ako má. Na dráhe si sledujem každé kolo na niekoľkých miestach medzičasy, plne sa venujem mysľou len tomu danému kolu. Okrem toho, asi ako každý, si sledujem či nie som smädný, hladný, či mi nie je zima, alebo sa naopak neprehrievam, či niečo nepotrebujem od svojho support tímu a podobne. Pokiaľ príde veľká kríza, tak sa snažím myslieť na svojich najbližších, na to ako to prežívajú so mnou, a že ich nemôžem za žiadnu cenu sklamať. Väčšinou to funguje.
 
TOPRUN.sk: Pri dlhých behoch zohráva úlohu okrem fyzickej a psychickej pripravenosti aj výživa. Ako vyzerá tvoj jedálniček počas prípravy a počas behu samotného?
 
Ovsená kaša, zelenina, v podstate všetky druhy mäsa a rýb, nejaké ovocie, často si robím domácu pizzu a podobne. Ja to zasa nejako extrémne neriešim, určite nič nevážim a podobne. Dávam si pozor aby som sa držal na váhe, ktorú chcem na danom závode mať, ale to nie je nič komplikované. Kratšie výklusy do maratónu viem behať aj bez jedla len tak s fľaškou vody, ale ked závodím, tak mám presný časový harmonogram kedy mi podávajú presne čo mám naplánované a tam je to pestré – cez moje obľúbene jaffa cakes (mäkké čokoláde želé sušienky), slaná zemiaková kaša s rozmixovaným mäsom, banány, na kratších závodoch ako je 12 hodín občas nejaký gél, voda a voda s rozpustenými minerálmi. Všetko čo netreba moc prežúvať.
 
TOPRUN.sk: Posilňuješ alebo pridávaš nejaké iné doplnkové aktivity do svojho tréningu?
 
Takmer každý môj beh je v podstate svojim spôsobom posilňovanie kedže 90 percent výbehov behám so závažím vo vaku (od 1-10 kg podľa tréningu). Okrem toho len bežné cviky od kľukov, brušákov, planks, squats a podobne. Päťkrát do týždňa trénujem polhodinu na schodoch – odtiaľ je väčšina mojich výškových metrov, zhruba 400 – 500 m za deň. Aktuálne som ešte zaradil do tréningu stacionárny bicykel a švihadlo.
 
TOPRUN.sk: Aké je tvojej zamestnanie, resp. čím sa vlastne živíš?
 
Mám v podstate dve práce. Ako projektový manažér pre jednu medzinárodnú marketingovú firmu a ako bubeník v kapele The Glass Hearts. Zvykol som taktiež pracovať ako session bubeník v jednom Londynskom štúdiu, ale na túto činnosť mi dnes už neostáva čas ani energia.
 
TOPRUN.sk: Keďže už nežiješ na Slovensku, vidíš rozdiel medzi bežeckou komunitou v Anglicku a u nás doma?
 
Nevnímam nejaky zásadný rozdiel. Aj u nás, aj tu sa nájdu ľudia, ktorí sa na vás z diaľky usmievajú, mávajú, zdravia a podobne, ale tak isto aj ľudia, ktorí vás úplne ignorujú, alebo doslova čakajú, že im uhnete z cesty. Ja môžem hovoriť len za Londýn, ale čo sa mi zdá trochu iné je, že je tu väčší trend, aspoň u ľudí pracujúcich v centre, behať do a z práce.
 
TOPRUN.sk: Plánuješ sa na Slovensko ešte niekedy vrátiť? Myslíme na stálo.
 
Áno, mám na Slovensku do budúcna nejaké plány. Zatiaľ mi to však vyhovuje tu, tak ako to je.
 
TOPRUN.sk: Tvoj posledný a zrejme asi najlepší výkon je z Crawley, kde si zabehol 134,510 km za 12 hodín. Prezraď nám ako sa ti bežalo, aké si mal pocity po dobehnutí a hlavne, ako si sa cítil?
 
Áno, je to zatiaľ môj najlepší výkon i ked si myslím, že podobnú výkonnosť som mal na dosah už minulý rok na 24 hodinovom závode v septembri, kde som však žiaľ pre zranenie odstúpil. V Crawley sa mi na začiatku bežalo veľmi dobre. Prvých 6 hodín (70,4 km split) bolo presne podľa plánu. Problém nastal počas siedmej a ôsmej hodiny keď sme bežali na priamom slnku a to mi nerobí dobre. Cítil som sa trochu malátne a padlo mi tempo. Po ôsmych hodinách sa znovu zatiahlo a začalo pre zmenu pršať, tak som sa ten stratený čas snažil zo všetkých síl trochu dobehnúť.  Bohužiaľ, svoj 140 km cieľ sa mi už nepodarilo splniť. Hodinu pred koncom som už vedel, že som víťaz s náskokom asi 5 km za druhým bežcom, stále som sa však sústredil na to prekonať aspoň hranicu 134 km, takže mi to nejako nedochádzalo. Uvedomovať som si to začal až keď zaznel klaksón oznamujúci koniec a ten pocit by som doprial každému. Premrznutý či zmáčaný, nič mi v tom momente nevadilo. Cítil som len obrovskú radosť z toho, ze som mohol po prvýkrát v živote zdvihnúť nad hlavu našu zástavu ako prvý slovenský víťaz 12 hodinového závodu v Británii.
 
TOPRUN.sk: Máš nejakú bežeckú ikonu, ktorá ťa dokáže vždy inšpirovať?
 
Jednoznačne grécky superbežec Yiannis Kouros. Jeho dokument ‘Forrever Running’ pozerám pred každým závodom. Zo slovenských bežcov Ľubomír Hrmo, Slavomír Lindvai a Ivan Macaj – naše najlepšie ultra trio na 24 hodinových závodoch. V Čechách Daniel Orálek a v Británii William Sichel a James Zarei, s ktorými som už mal tú česť zdieľať dráhu.
 
TOPRUN.sk: Riadiš sa nejakým mottom, ktoré ti prirástlo k srdcu?
 
Nie neriadim, ale minule som videl na internete jedno výstižné pre športovcov akéhokoľvek druhu od Wericha: „Neříkej, že nemůžeš, když nechceš. Protože přijdou velmi brzy dny, kdy to bude daleko horší. Budeš pro změnu chtít a pak už nebudeš moci.“
 
TOPRUN.sk: Aby sme nezabudli, si členom nejakého bežeckého klubu alebo beháš len sám za seba?
 
Nie, zatiaľ nie som. Rysujú sa určite možné scenáre či uz tu v Londýne alebo doma, ale zatiaľ behám sam za seba,
 
TOPRUN.sk: Zaujímalo by nás aké máš plány do budúcna a čo pripravuješ. Na čo sa môžeme z tvojej strany tešiť?
 
Momentálne sa pripravujem na svoj tretí 24 hodinový závod v Londýnskom Tooting Bec, v septembri. Budúci rok rozmýšľam okrem nejakých kratších 12 a 24 hodinových závodov tu v Británii, aj nad 48 hodinovým závodom v Kladne a do budúcna určite Spartathlon a 6 dňové závody.
 
TOPRUN.sk: Chcel by si odkázať niečo naším čitateľom? Boli by sme radi kedy si povedal čo máš na srdci.
 
Nebojte sa experimentovať, hľadať a systematicky vyhodnocovať nové spôsoby zlepšovania sa. Najlepší svetoví ultra rekrodéri nie sú tí čo majú najviac odbehaných kilometrov či už horizontálnych alebo výškových, čo behajú najrýchlejšie intervaly, alebo cčo vyzerajú ako z pódia fitness sútaže a trénujú šesťkrát za deň, ale tí ktorí presne vedia čo u nich funguje, fyzicky efektívne trénujú to, čo potrebujú a ich najväčšia sila je tá v hlave. Vaše telo vás po 160 km ľahko zradí, ale vaša myseľ pokiaľ je sústredená a presvedčená, nemá limit. Držím palce a prajem veľa šťastných kilometrov bez zranení.
 
TOPRUN.sk: Ďakujeme za podarený rozhovor! 

  Rekordman z Trenčína

  1. Výborné čítanie o výnimočnom čľoveku. Michal držím palce a hlavne, aby Ťa nezradilo zdravie. Si mladý a ešte veľa budeme o tebe počuť ,alebo čítať. Drž sa.
    Tvoj fanúšik Emil

Pridaj komentár

*

kvalitni repliky hodinek