0
home
 Články
Blog

Manželský pár, ktorému učaroval trailový beh

Sú spolu už viac ako päť rokov a beh sa stal ich spoločnou vášňou. Reč je o manželoch Katke a Petríkovi Janurovcoch, ktorí sú nádhernou ukážkou toho, že beh dokáže ľudí spojiť, stať sa spoločným putom, ktoré je vo vzťahu samozrejme veľmi dôležité. Najskôr sa len ako turisti potulovali prírodou a len nedávno zistili, že práve trailový beh na dlhé vzdialenosti je pre nich to pravé orechové. To, že sa mu venujú zatiaľ len veľmi krátko ich rozbeh nijako nespomalilo. Práve naopak. Vyštartovali doslova raketovou rýchlosťou a navštevujú jedno bežecké podujatie za druhým, pričom majú aj veľké plány do budúcna. Viac Vám však už neprezradíme a necháme to radšej na nich. Prajeme príjemné čítanie!

TOPRUN.sk: Na úvod jednoduchá otázka. Ako dlho ste svoji?

V auguste to budú 2 roky. Pred svadbou sme boli spolu 3 roky.

TOPRUN.sk: Kedy ste sa prvýkrát dostali do kontaktu s behom?

Katka: Prvý krát? Určite ako malé dieťa a potom v škole na telesnej a pri behaní na odchádzajúci autobus, haha. Vtedy som beh takmer neznášala, malo to viacero dôvodov. Možno bola škoda aj to, že v škole sa za vytrvalosť pokladalo 800 m na okruhu a ja rýchlo behať po rovine neviem ani teraz, a tak (nie len preto) sa mi behanie znechutilo. Zaujímavé sú pre mňa trasy od 15+ km – ale to som nemala za 45 minút v škole veľmi ako zistiť, že napr. vydržím bežať 7 hodín, no v pomalšom tempe. Tam jednoducho nebol dostatočný priestor pre predstavenie a rozvoj aj takýchto disciplín, ak ste zrovna nechodili na doplnkové krúžky typu ROB po vyučovaní. Celkovo som nebola vôbec športový typ, skôr také typické nešikovné poleno drevené – na hrazdu som sa nevyšvihla, zo švédskej bedne som spadla čelom napred, kriketkou som hodila asi 6 metrov a po 800-ke som umierala pár minút zapichnutá v tráve. Celkom tragická športová existencia. Výraznejšie mi v tomto smere pomohla až zmena stravovania, človeku zrazu bolo ľahšie a mal viac energie a radosti z pohybu, a tak sme s Petríkom začali aktívne turističniť po kopcoch, najmä v okolí môjho rodného Turca, vo Fatre. A ako sa nám zlepšovala kondička, zisťovali sme, že sa nám chce miestami aj pobehnúť a že za kratší čas stihneme vidieť viac. Sem – tam som si v rámci prechádzky zabehla pár km so psami. Do toho sa kamaráti prihlásili na bežecké preteky, tak som to skúsila a páčilo sa mi to. No pravidelne behávať som začala zhruba až rok potom.

Petrík: V jeseni 2012 som si prečítal knihu Christophera McDoughala – Born To Run a začal som skúšať beh cez prednú časť chodidla. Dovtedy som beh neznášal, zmena techniky mi však ukázala, že ma to zrejme bude baviť. Na konci 2012 sme sa s kamarátom viac – menej z recesie postavili na štart polmaratónu – ja prakticky bez tréningu. Odbehli sme ho, dokonca pod dve hodiny. Predtým klasika – telesná výchova, prípadne povinné preskúšania z pohybovej výkonnosti (som profesionálny vojak), akýkoľvek beh som len nejako pretrpel a chcel, aby už skončil.

TOPRUN.sk: Určite si spomínate na svoje začiatky. Bolo to pre Vás ťažké obdobie, alebo to šlo doslova samo?

Katka: Už keď som naozaj „začala“, tak to išlo vlastne samo. Kondička z turistiky ako základ bola, mali sme pár kamarátov, ktorí behali tiež, tak sme s nimi chodievali a navzájom sa motivovali. Voľný čas v lete 2014 sme v podstate strávili skoro celý na horách alebo pretekoch. Do kopca sa mi spočiatku behávalo ťažko, takmer všetky som šla rýchlou chôdzou, no jesenný a najmä zimný tréning v snehu, daždi a „zlých podmienkach“ prinášal rýchlo svoje ovocie, takže už aj tie kopce teraz po roku celkom dobre zvládam. O to väčšia je radosť zo „skutočného behu“, keď vybehnem niečo vkuse.

Petrík: Po spomínanom polmaratóne som 3 dni ledva chodil, haha. V ďalšom roku ešte nebol beh aktivitou, ktorú by som mal zafixovanú ako návyk. Občas som si zabehol tréningovo nejaký ten kilometer či dva a chodil som na pár behov do vrchu (ktoré sú väčšinou skôr rýchlovýplazy ako behy, haha). S Katkou sme stále preferovali skôr turistiku ako beh. Zlom prišiel niekedy v máji 2014, keď som beh konečne akceptoval ako niečo, čo ma veľmi baví a vyčlenil som mu aj pravidelný čas v dni / týždni. Odvtedy to naozaj ide akosi samo, tréningy sa predlžujú, výkony zlepšujú.

TOPRUN.sk: Boli ste v minulosti, alebo ste momentálne členmi nejakého bežeckého klubu?

Petrík: Nie, neboli sme a ani zatiaľ nie sme. Jedine ak by sa janurky.sk považovali za klub o dvoch členoch, haha.

TOPRUN: Myslím, že sa ani nemusíme pýtať, ale pre istou to spravíme. Aký beh preferujete? Trail-ový alebo cestný?

Petrík: Jednoznačne trailový. Beh mi umožňuje spoznávať kopu nových krásnych prírodných zákutí. Zavedie ma na miesta, na ktorých som nikdy nebol. Túry na kopce, ktoré mi predtým trvali x hodín, teraz otočím za dve. Cestný beh ma jednoducho nebaví a keď už je potrebné nejaké úseky prejsť po ceste, snažím sa tlačiť aspoň do trávy pri krajnici.

Katka: Petrík to dokonale vystihol.

TOPRUN.sk: Aké počasie a aké ročné obdobie vám pri behu najviac vyhovuje?

Katka: Behanie ma naučilo obľubovať každé ročné obdobie aj počasie, hoci predtým som napr. veľmi nemala rada zimu. Teraz už si uvedomujem, že každé podmienky sú jedinečné a zaujímavé. Ak bežím v teréne, je mi vcelku jedno aké je počasie, pokojne vybehnem aj v daždi, mraze či vetre, umocňuje to zážitok a robí telo i myseľ odolnejšími. Vlastne mám pocit, že všetky tie „problémy s počasím“ existujú len v našej hlave, kým sme zavretí vnútri. Akonáhle vybehneme von, zistíme, že je to v pohode – za oknom sa všetko javí akési katastrofickejšie, než v skutočnosti je. Ale samozrejme, mám veľmi rada slnečné počasie – hlavne na horách kvôli krásnym výhľadom.

Petrík: V jeseni, keď sú ráno chumáče hmly, chladno, ale slnko už začína príjemne hriať. Alebo v zime keď je úplne jasno, teplota vzduchu okolo nuly, ale na slnku pocitovo teplúčko.

TOPRUN.sk: Máte svoju obľúbenú trasu, tréningovú metódu, alebo obľúbený pretek?

Petrík: Moja srdcovka je Krivánska Malá Fatra, v nej sme tak často, ako sa dá. Vyhovuje mi behať podľa pocitov, pre radosť a zážitky, takže svoj tréning nejako neštruktúrujem. Keď mám čas, tak proste idem tam, kde mám chuť. No a obľúbený pretek? Zatiaľ ich nemám veľa, na ktorých by som bol po viacero ročníkov, ale vyzdvihol by som asi Vysokohorský beh cez Klin.

Katka: Okrem toho, čo napísal Petrík a stotožňujem sa s tým, by som ešte doplnila ako obľúbené trasy aj kopce a kopčeky v trenčianskom kraji v pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov – predsa len sú o niečo „bežateľnejšie“, ako väčšina trás v Malej a Veľkej Fatre. Kým sme chodievali len na turistiku, tak som vyhľadávala kopce s čo najkrajšími výhľadmi na vrchole, aby to šľapanie do kopca „stálo zato“. No odkedy behám, vychutnávam si maximálne celú trasu – stúpania, klesania, prebeh lesmi, lúkami, členitý povrch terénu, … a samotné výhľady sú mi už len dodatočnou časťou odmeny. Vďaka behu sa teším z každého prírodného kúta, bez ohľadu na výšku pohorí – dajte mi les a hneď som spokojná. Z tréningového hľadiska mám rada napr. trasu z Dubodielu na Inovec, od Kulháňa na Panskú Javorinu alebo zo Strání na Martinské hole či z Kľačian na Kľ. Maguru – všetko sú to totiž trasy, ktoré už zvládnem odbehnúť vkuse celé bez zastavenia či kráčania, takže sú na objektívne hodnotenie zlepšovania výkonov ako stvorené.

TOPRUN.sk: Aký je váš priemerný mesačný a ročný objem kilometrov momentálne a aký bol vo Vašom zatiaľ najproduktívnejšiom období?

Katka: Zrovna 21. mája 2015 sme oslávili ešte len svoje 1. bežecké výročie čo-do pravidelného poctivého behania. Dovtedy to bolo len sem-tam (raz či dvakrát za mesiac) pár km. Takže najproduktívnejší bol určite tento rok – podarilo sa nám v ňom nabehať cca 2450 km a nastúpať cez 100 – tisíc výškových metrov. Aspoň mne, lebo si vediem prehľadný papierový kalendár od prvého dňa – no a Petrík bude na tom veľmi podobne, hoci ja teraz o niečo viac behám a on zase bicykluje. Momentálne nabehám 60 – 100 km týždenne, ale nemám to nejako striktne dané, skôr sa snažím o výškové metre. Záleží aj kde sa zrovna nachádzame a aké kopce a trasy máme po ruke či po chuti, preto aj niektoré mesiace môžu mať len polovicu kilometrovo, ale zase výškovo dvojnásobok a pod.

Petrík: Spočiatku som začal asi s 20 – 30 km za týždeň, momentálne u mňa okolo 60 – 80 km týždenne s 1000 – 3000 m stúpaním. V pracovné dni strávim mnoho času v práci, preto sa snažím vtesnať čo najviac behu kam sa len dá – momentálne skúšam behanie cez obednú prestávku na trenčiansku Brezinu, 4 – 5 km.

TOPRUN.sk: Čo vás na behu najviac baví a v čom vidíte jeho najväčší prínos?

Petrík: Baví ma to, že sa dostanem do prírody, do lesov a hôr. Vyčistím si hlavu, spoznám nové miesta, zažijem nečakané zážitky. Najväčším prínosom je pre mňa zlepšenie celkovej kondície a s tým spojené lepšie výkony aj vo všetkých ďalších aspektoch života.

Katka: Presne tak, je to neskutočná psychohygiena a rozvíja nie len fyzicky, ale aj psychicky – lepšie sebavedomie, spoznávanie samého seba. Dá sa povedať, že beh je ako droga – predsa len pri pohybe vo vyššej intenzite sa tvoria rôzne hormóny šťastia a keď nemám svoj denný prísun, som nesvoja. Najväčší prínos behu vidím v lepšom zdraví, kondícii, fyzickom a duševnom rozvoji. Zároveň sme sa v rámci tréningov a pretekov dostali na toľko krásnych miest, ktoré by sme ako „klasickí turisti“, idúci po značenej trase, nevideli. Veľa vďaka behaniu cestujeme po celom Slovensku a niekedy i v zahraničí. Človek objavuje svoje hranice a posúva ich, stanovuje si ciele a dosahuje ich – rozhodne to má dopad aj na každodenné fungovanie v živote. A o skvelých ľuďoch podobnej krvnej skupiny, ktorých zrazu spoznávame na každom kroku, ani nehovoriac. Je to proste super.

TOPRUN.sk: Ako manželia určite beháte radi spolu, no určite sa stane, že ste niekedy nejaký čas v odlúčení. Neprekáža Vám beh osamote?

Petrík: Áno, rád behám s Katkou. Problémom je však, že jej tempo je zhruba o 25-30 percent pomalšie ako moje, čo vo výsledku znamená, že jediná možnosť ako bežať spolu je, ak ja idem regeneračný beh a ona pretekové tempo. Často sa však takáto konjukcia nepodarí, čo spôsobuje nespokojnosť na oboch stranách. Skúšame rôzne metódy, napr. do kopcovitých behov nosím záťažovú vestu, behám popri Katke hore – dole alebo popri behu robím zhyby / kliky / hocičo. Často to však vyústi do toho, že aj keď začíname spolu, každý potom beží po svojom a ja obyčajne po predĺženej trase.

Katka: Beh osamote mi vôbec neprekáža, práveže ho mám asi aj najradšej. Nie som na nikoho viazaná, idem tempom aké mi zrovna vyhovuje, keď chcem zastať a pokochať sa na peknom mieste, nemusí ma nikto čakať a mám priestor utriediť si svoje myšlienky. Ale rada behávam aj s Petríkom, keď má zrovna trpezlivejšiu náladu alebo mu prípadne vymýšľam rôzne dĺžky. Ďalšia obľúbená možnosť je, keď bežíme ešte s niekým ďalším – kto nenápadne odpúta Petríkovu pozornosť od toho, že som kdesi 500 metrov za nimi, haha.

TOPRUN.sk: Čo považujete za svoj doposiaľ najväčší bežecký úspech?

Katka: Tréningový (50,5 km a 1700 m stúpania) beh pohorím Považského Inovca, ktorý som bežala sama a prežila bez krízičky, v zdraví, pričom ma nič nezožralo a ani ma nikto neukradol. Tomu hovorím úspech, haha.

Petrík: Tohtoročnú Trenčiansku Leteckú 50 – ku. Môj prvý beh dlhší ako 50 km, teda v kategórii „ultra“.

TOPRUN.sk: Aký je podľa vás váš najzaujímavejší či najbizarnejší beh aký ste absolvovali?

Petrík: Najzaujímavejší – Vysokohorský beh cez Klin – nádherné prostredie, výhľady, striedanie terénnych povrchov, prudké stúpanie, potom klesanie. Krása. Najbizardnejší? Možno keď som sa v “mierne pripitom” stave pri návrate z mesta domov nevošiel s ostatnými do taxíka a rozhodol sa domov to odbehnúť (asi 3 km), v známych uliciach zablúdil, bežal po štrku povedľa železničnej trati a parádne sa natiahol po zakopnutí o výhybku (ak to bola výhybka, haha).

Katka: Súhlasím s Petríkom, najzaujímavejší a zatiaľ najkrajší bol pre mňa Vysokohorský beh cez Klin v Západných Tatrách (cca 22 km a 1350 m stúp.). Príroda je tam nádherná a keď som sa z hmly vynorila medzi cca 30 – členné stádo kamzíkov a oni ma nechali pomedzi seba prejsť, do toho výhľady na krásne horské plesá, … no fantázia. Najbizardnejší nebol pre mňa niektorý z mojich behov, ale práve Petríkove rozprávanie o jeho najbizardnejšom behu, haha.

TOPRUN.sk: Prezraďte nám aký máte doposiaľ najlepší čas na 5 km, 10 km, polmaratón, maratón, či nejaký ultra beh?

Petrík: Vôbec neviem, nestopujem si to. Keďže behám hlavne v teréne, je ťažké porovnať jedných 5 km a iných 5 km. Takisto nemám veľa behov, na ktorých by som bol viackrát po sebe. Spomenúť môžem azda najlepší cestný polmaratón (mám za sebou 3 a na ďalší cestný sa už nechystám) – 1:45:23. Jediné podujatie, na ktorom som bol už trikrát, je Beh na Poludňový grúň (4 km, 863 m stúp.), najlepší čas 45:10.

Katka: Podobne ako u Petríka – keďže cesty a roviny behám len minimálne. Ale ak pre predstavu niekomu pomôže – napr. Trojkráľová trojka (16 km a 650 m stúp.) s časom 01:55:26, Beh cez Ostrý vrch (5,5 km a 250 m stúp.) s časom 00:24:50, Beh cez Hubalovú (24 km a 830 m stúp.) s časom 02:30:43 alebo Beh do Choča (6,5 km a 1100 m stúp.) s časom 01:14:03. Po rovnej asfaltovej ceste rýchlo bežať neviem, oveľa viac mi sedí členitý terén.

TOPRUN.sk: Akú najdlhšiu vzdialenosť ste v živote zabehli na jedenkrát?

Katka: Doteraz je to už spomínaná 50 km trasa, ktorú som bežala sama tréningovo prevažne pohorím Považského Inovca. Výborná skúsenosť a krásny výlet.

Petrík: Spomínaná Letecká 50-ka.

TOPRUN.sk: Aká je Vaša obľúbená značka bežeckej obuvi a prečo?

Katka: Aj keď som toho ešte nevystriedala veľa, doteraz mám najlepšie skúsenosti so značkou Inov-8. Majú široký výber, zameranie na terén a taktiež si u nich viem vybrať aj minimalistické či barefoot modely, pričom kvalita a výdrž topánok je veľmi dobrá. Moje najobľúbenejšie modely od nich zatiaľ sú Roclite a Baregrip. Sympatizujem ale aj so značkou Merrell a VivoBarefoot.

Petrík: Zatiaľ som ich nevyskúšal veľa, ale vynikajúce skúsenosti mám s Inov-8 a Merrell. Obidve poskytujú minimalistické / barefoot modely, čo mi vyhovuje, pretože by som sa rád časom dopracoval až k behu v sandáloch či úplne na boso. A obidve značky dbajú na kvalitu, v jednotlivých modeloch nie je problém prekonať 1000 km a stále sú použiteľné.

TOPRUN.sk: Máte nejaké doplnkové bežecké aktivity?

Katka: Snažím sa viac či menej pravidelne cvičiť – jógu, tabatu, cviky s vlastnou váhou, … a do toho turistika, sem-tam bicyklujem alebo plávam. Ale najviac sa venujem samozrejme samotnému behu a potom jóge – no tej zatiaľ iba krátko, takže ešte „skoro nič neviem“, hoci je to fakt výborná vec. Mám kamarátku, ktorá sa jej už venuje dlhšie, takže sa mám aspoň s kým poradiť. Ale niet nad najlepšiu doplnkovú bežeckú aktivitu – kvalitný aspoň 8-hodinový spánok od deviatej večer, haha.

Petrík: Začal som občas pri dochádzaní do práce nahrádzať auto bicyklom (tam a naspäť to mám 51 km a 500 m stúp.) a som v štádiu vytvárania návyku na pravidelné cvičenie jógy s Katkou a tabaty / HIIT.

TOPRUN.sk: Ako bežci a aktívni mladí ľudia určite dbáte na pestrú a vyváženú stravu a vôbec celkový životný štýl. Čo je váš obľúbený pokrm? Preferujete vegetariánske a vegánske jedlá alebo ste mäsožravci?

Katka: Po niekoľko ročnom experimentovaní so stravou, ktoré započalo kvôli mojim začínajúcim zdravotným problémom a nadváhe, som si na sebe definitívne vypozorovala, že živočíšne výrobky (jedine okrem poctivého medu) mi vôbec nerobia dobre, a tak som ich postupne vylúčila z jedálnička. Dokonca máme k dispozícii aj domáce kyslé kozie mlieko, kozí syr a slepačie i prepeličie vajíčka – no napriek tomu mi ani takéto najzdravšie mne dostupné živočíšne potraviny nesedia a fungujem najlepšie bez nich. A tak už nekonzumujem mäso, mliečne výrobky, vajcia ani polotovary zložené z nich a taktiež sa veľkým oblúkom vyhýbam rafinovanému cukru, obyčajnej kuchynskej soli, margarínom, spracovaným sladkostiam a obdobným nepotrebným hlúpostiam. Orientujem sa na potraviny rastlinné a hlavne v čo najväčšej miere celistvé, minimálne spracované, s dôrazom na energeticky výdatné ovocie. A teda, čo – do množstva konzumujem veľmi veľa zrelého ovocia, dostatok zeleniny koreňovej i listovej, zemiaky, ryžu, pohánku, pšeno, strukoviny, orechy, semienka, panenské oleje a pod, zo živočíšnych produktov momentálne už len domáci med. S Petríkom sa snažíme si čo najviac potravín dopestovať či počas roka nazbierať sami – ovocie, zeleninu, orechy, … a robíme si aj zásoby na zimu. Zisťujeme si veľa informácií napr. aj z oblasti biochémie tela, trávenia, kombinovania potravín či športovej výživy, zameranej na vytrvalostné športy. Takéto teoretické vedomosti nám pomáhajú efektívnejšie dolaďovať naše stravovanie, bežecké tréningy a regeneráciu na praktickej úrovni. Je to veľmi obšírna otázka, no ja pokladám vhodne zostavenú zdravú stravu za základ dlhodobého úspechu – či už v každodennom alebo športovom živote. Mne takáto strava výrazne zlepšila zdravie, upravila váhu a vďačím jej vo veľkej miere aj za to, že som vôbec začala s pravidelným športovaním a behom – nastavila mi totiž úplne ideálne podmienky na zlepšovanie sa. Vôbec netvrdím, že ak človek nerieši svoje jedlo, tak nedokáže „športovať ako kráľ“, ale mám za to, že práve aj vhodná strava výrazne posúva náš potenciál – tak ako aj kvalitný spánok, regenerácia, cvičenie s vlastnou váhou, pobyt na čerstvom vzduchu, atď. Všetko sú to časti jednej skladačky a je škoda niektorú z nich plnohodnotne nerozvíjať.

A čo je môj obľúbený pokrm? Ovocie v nejakej forme. Pred behmi si napr. odšťavím citrusy alebo zjem dyňu. Počas dlhých behov priebežne vyjedám sušené figy, datle alebo hrozienka. Po behu si dám napr. green smoothie (mixovaný koktejl z ovocia, listov a semienok/orechov), jednoduchú ovocnú misu alebo si s Petríkom pripravíme tzv. „raw“ pochúťky – zmrzlinu, palacinky či tortu – z čisto rastlinných ingrediencií sa dá totiž pri troche šikovnosti a s dobrým mixérom vyčarovať takmer čokoľvek a ja veľmi rada tvorím rôzne recepty a hrám sa s aranžovaním jedla, aby nie len výborne chutilo, ale potešilo aj od oka.

Petrík: Katka to vystihla. Ja by som možno doplnil, že ma nemusela k vylúčeniu živočíšnych produktov nútiť – mäso mi nikdy nechutilo, nejaký čas mi trvalo, kým som si zvykol nejesť syry. Teraz si však na ne už ani nespomeniem. Takisto mi zmena stravy priniesla len pozitíva – zlepšené zdravie, kondíciu a v neposlednom rade mi pomohla oprášiť znalosti chémie a pustiť sa do štúdia biochémie. Pred pár rokmi som mal 25, rástol mi pupok a po krátkej prechádzke s našimi krížencami labradorov som sa cítil unavený – a myslel som si, že bude už len horšie. Teraz mám 29 a tých psov dokážem ubehať – a to ich kondička išla hore tiež, pretože s nami chodia oveľa viac.

TOPRUN.sk: Máte nejaké obľúbené bežecké motto, alebo idol, ktorý je vašou bežeckou modlou?

Katka: Odkedy behám a snažím sa v behu zlepšovať, veľmi vo mne rezonuje motto, ktoré využíva aj značka Inov-8: „Obsessed is just a word the lazy use to describe the dedicated.“ V mojom voľnom preklade to znamená „Posadnutý je iba slovo, ktoré používajú leniví na označenie odhodlaných.“ Vidím v tom obrovskú pravdu, pretože my ľudia máme niekedy tendenciu radšej „ponížiť“ druhých, aby sme sa sami nemuseli pokúsiť o zmenu a zlepšiť sa. Vyslovene bežecké modly zrejme nemám, inšpiráciu čerpám v podstate z každého človeka naokolo, pretože všetci sme niečím zaujímaví a hodní obdivu. Máme si toho veľa čo dať hlavne ako ľudia, nie len v oblasti behu. Ale ak to beriem trošku nadnesene, tak sú mojimi idolmi naši slovenskí ultratrailoví bežci, ktorí obsadzujú predné priečky alebo týpci, ktorí si valia ako stroje – a hlavne tí, s ktorými som už nejakým spôsobom v kontakte alebo som mala možnosť stretnúť ich osobne a potvrdiť si, že sú super, haha.  Mená, ktoré mi napadajú – napr. Majo Srník, Rišo Zvolánek, Martin Kovaľ, Tomáš Podpera, Vlado Martynek, Matúš Vnenčák, Jozef Hlavčo, Adam Lisý, … zo žien napr. Alžbeta Železníková, Katarína Pavlínyová či Anička Verseghy. Takýchto „našich“ bežcov je samozrejme viac. A zo zahraničia je to tiež kopa zvučných mien – Kilian Jornet, Scott Jurek, Anton Krupička, Emelie Forsberg, Anna Frost, Stevie Kremer, Ryan Sandes, …

Petrík: Motto asi nie a idolom či inšpiráciou mi je skoro každý, kto dáva väčšie výkony ako ja (lebo som výrazne súťaživejší ako Katka). Ľudí z nášho okolia vymenovala už ona … Aha, ešte jedno meno, ktoré tam nemá – Róbert Šarudy, bebe. No a samozrejme obrovskou inšpiráciou sú pre mňa svetoznámi ultrabežci prostredníctvom kníh či videí, tiež už boli menovaní.

TOPRUN.sk: Behávate so slúchadlami v ušiach? Ak áno, akú hudbu pri behu preferujete?

Katka: Nebehávam s hudbou, pretože nevlastním žiadny schopný goblinský technický vynález, na ktorom by som si ju mohla pustiť. Ale aj keby mám, tak si radšej vychutnám zvuky prírody, tie ma neomrzeli ani pri dlhých behoch. Na pretekoch i tréningu človek dokáže lepšie reagovať bez špuntov – stalo sa mi už, že ma ľudia kvôli hudbe nepočuli bežať spoza alebo sa priam až vystrašili, tak môžu vzniknúť nedorozumenia. Myslím si, že to môže zbytočne znížiť vnímavosť, aj kvôli zvieratám v lesoch. Zároveň ale mám takú skúsenosť, že keď sa snažím ísť čo najrýchlejším tempom, tak mi v hlave samé začnú hrať rýchle rytmické pesničky – napr. teraz v behu do Choča mi znel nový Nightwish.

Petrík: Na behu v prírode preferujem aj to, že si konečne oddýchnem od nekonečných zvukových a hlukových podnetov odvšadiaľ, takže na beh si slúchadlá neberiem. Keby som si však náhodou bral, tak by to určite bol metal – heavy, power, symphonic, folk či speed.

TOPRUN.sk: Aké sú vaše bežecké plány do budúcna?

Katka: Zameriavam si ciele tak po kúskoch – tento rok by som rada zvládla tri 50 – kilometrové preteky, na ktoré sme sa s Petríkom prihlásili a časom postupne, ak podmienky dovolia, chcem vyskúšať aj 100 km vzdialenosti, no to určite nie už tento rok. Rada by som zároveň navýšila svoje týždenné objemy pravidelnejšie nad 100 km s ohľadom na výrazné výškové metre a pokročila v ohybnosti a náročnosti cvikov v jóge, pretože to má u mňa veľký vplyv aj na kvalitu behov.

Petrík: Zvyšovať tréningové objemy a postupne zlepšovať umiestnenia v čo najširšom spektre terénnych behov, od tých najkratších cca 5 km až po 50 – ky a 100 – ky (tento rok by som chcel vyskúšať stovkovú premiéru na Ponitrianskej stovke). Mojím cieľom je skôr nestratiť sa na žiadnom behu ako byť vymakaný na jeden konkrétny beh či vzdialenosť.

TOPRUN.sk: Čo by ste odkázali bežcom na Slovensku a našim čitateľom?

Nech im to dobre behá a nech ich napĺňa všetko, čomu venujú svoj čas.

TOPRUN.sk: Ďakujeme za podarený rozhovor!

Pridaj komentár

*